Mak má výbornú chuť, ale často býva prebitá horkou chuťou, ktorá všetko pokazí. Stáva sa to hlavne u nášho československého maku. Horkú chuť spôsobujú pokazené semienka. Napríklad holandský bio mak, ktorý sa dá u nás kúpiť týmto problémom netrpí. Predpokladám teda, že existuje industriálny spôsob, ako sa ich zbaviť. Našťastie sa tieto semienka dajú ľahko odstrániť aj doma.
Pokazené semienka totiž plávajú na vode a zdravé nie. Stačí teda mak nasypať do hrnca, napustiť vodu, premiešať a zliať zrniečka, ktoré vyplávajú navrch. Potom prichádza druhá, náročnejšia fáza – mak treba vysušiť. Ak ho chceme spotrebovať hneď, osvedčilo sa mi sušenie na panvici plávajúcej na horúcej vode. Tým sa udržuje dostatočne vysoká teplota na usušenie maku a taktiež sa zrniečka nepripečú. Je dobré zrniečka premiešavať, kým nezmenia farbu z čiernej (mokré) na modrosivú (suché). Potom sa už dajú bez problémov mlieť v mlynčeku. Ak ich ale chceme uskladniť, treba ich usušiť dôkladnejšie, pretože aj po zmene povrchovej farby sú zrniečka vnútri ešte vlhké a pokazili by sa. Na dôkladné vysušenie ešte nemám zaručený spôsob, ale v lete asi stačí ich nechať na slnku. Sušenie v rúre moc nefunguje, lebo tam neprúdi vzduch.
Musim ta prist pozriet, uz dlho som nemala nic makove ;)).
Susenie sa da urychlit bud zvysenim teploty, alebo znizenim tlaku (p_H2O). Alebo, najlepsie, aj jedno, aj druhe. 😉 Inzinier ma k dispozicii vakuove pece…. 😉
Uvažujem, či by sa mak nedal vysušiť v sušičke na ovocie. Skúsim jednotlivé „poschodia“ sušičky vystlať nejakou tkaninou (možno čisté vyžehlené vreckovky), alebo gáza?…
Fúha zaujímavá metóda, nikdy som o takom niečom nepočula. V lete/na jeseň normálne sušíme mak vonku na priamom slnku niekoľko dní, ale asi s nejakým menším množstvom skúsim sušenie aj tak ako opisujete v článku.
Ja suším len na slniečku v tenkej vrstve na čistom obruse, niekoľko dní